Čo znamená slovo pranostika ?

Termín pranostika ako ho poznáme dnes sa vyvinul z pôvodného latinského slova prognosticatio, prognostica ,ktoré sa vyvinulo z gréckeho slova  prognosis čo znamená predpovedanie choroby na základe istých znakov. Zo slova prognosis je odvodené slovo prognostikon, ktoré znamená predpovedanie osudu na základe istých javov, prevažne astrologických. Tento termín sa u nás udomácnil a využíva sa vo forme pranostiky.[1]

Pranostika je v Masarykovom náučnom slovníku charakterizovaná ako- predpoveď, prevažne predpoveď počasia, vychádzajúca hlavne z ľudových pozorovaní. Slovník ešte hovorí o tom, že pranostiky sú obľúbené hlavne na vidieku alebo na dedine. Pranostiku môžeme definovať aj ako predpovedanie budúceho počasia na základe dlhodobého pozorovania zmien počasia, či už obyčajnými ľuďmi alebo odborníkmi. Pranostika sa od proroctva odlišuje tým, že sa nezameriava na príliš vzdialenú budúcnosť.[2]

Termín pranostika je u nás na Slovensku a v Česku zvláštnosťou. V iných krajinách nevieme nájsť presné pomenovanie pre pranostiky a pranostiky označujú ako druh porekadiel alebo prísloví. Tu môžeme vidieť príklady ako nazývajú pranostiky v iných krajinách: Napríklad v Nemecku pranostiky nazývajú Wetterregel (poveternostné pravidlá) alebo die Bauernregel (roľnícke pravidlá), v Španielsku Refranes meteorológicos (meteorologické porekadlá alebo príslovia), v Poľsku sú to Przysłowia kalendarzowe alebo v Anglicku weatherproverbs[3]  (príslovia pre predpoveď počasia).



[1] Porov. PROFANTOVÁ, Z.: Dúha vodu pije- slovenské ľudové pranostiky, Bratislava: Tatran, 1986,  s. 22

[2] Porov. PROFANTOVÁ, Z.: Dúha vodu pije- slovenské ľudové pranostiky, Bratislava: Tatran, 1986, s. 22-23

[3] Porov. Vašků, Z.: Velký pranostikon: 3000 pranostik. Praha: Academia, 1998, s. 12