Delenie pranostík

Pranostiky delíme na hvezdárske pranostiky, ktoré sa rozvíjali hlavne od konca pätnásteho do sedemnásteho storočia. Ďalej na pranostiky poveternostné, ktoré sa týkajú skôr počasia a klímy a pranostiky, ktoré súvisia s hospodárstvom. Hospodárske pranostiky sa týkajú hlave agrotechnických- poľnohospodárskych termínov (žatva, vinobranie...). Niektoré pranostiky majú porovnávací charakter alebo „kompenzačný“ charakter (napr. Aký január, taký jún., Horúce leto studená zima.) Iné sú skôr poverčivé, ktoré vznikli najmä z pozorovania ľudu ako napríklad Medardova kvapka štyridsať dní kvapká.  Pranostiky sa môžu viazať na konkrétny dátum (napr. Ak na prvého mája večer prší, bude celý rok pekne.) No pranostiky sa nemusia viazať len na konkrétny deň, ale poznáme veľa pranostík, ktoré sa viažu na konkrétneho svätca po prípade patróna v kalendári (napr. Sv. Barbora ťahá sane do dvora.) Pranostiky sa môžu viazať aj všeobecne k mesiacu (napr. Studený máj v stodole raj.), no poznáme aj také pranostiky, ktoré sa viažu k celému ročnému obdobiu (napr. Ak je zlé leto bude pekná jeseň.). Existujú aj také pranostiky, ktoré sa dokonca viažu aj ku konkrétnym dňom v týždni (napr. Keď je v nedeľu búrka, neodchádza do štvrtka.) Z odborného hľadiska sa tieto pranostiky viažu skôr ku poverčivosti než k nejakým dokázaným faktom.

 Pranostiky poznáme ku každému dňu v roku no dnes ich už nepovažujeme za až také dôležité. Najviac pranostík je zaznamenaných na zimu pretože vtedy u nás pretrváva Vianočné obdobie.