Delenie prísloví

Bohatstvo slovenských ľudových prísloví môžeme zaradiť do štyroch skupín. V prvej sa hovorí o práci, o jej význame pre človeka a ľudskú spoločnosť, o morálnom profile človeka vo vzťahu ku práci tiež aj o vzťahu k hodnotám, ktoré dáva človeku ľudská práca. Napríklad „Bez sejby nebude žatvy“, „Nehanba pracovať, ale kradnúť“. Druhú skupinu prísloví tvoria príslovia o človeku a o spoločnosti. Napríklad „Na chudobe svet stojí, ale z chudoby aj povstáva.“ , „Páni z chudoby zbohatli.“. Tretiu skupinu prísloví tvoria obrazy rodinného života. Tieto príslovia venujú veľkú pozornosť aj priateľstvu a jeho hodnote, napríklad „Lepšia hrsť priateľstva ako voz dukátov.“ Posledná skupina prísloví je venovaná človeku po fyzickej, duševnej aj duchovnej stránke.  [1]

Z hľadiska formy rozlišujeme dve základné skupiny prísloví. Príslovia gnómické a príslovia vo vlastnom slova zmysle. Gnómické príslovia majú presný charakter, obsahujú určité mravné ponaučenie, ktoré je vyjadrené v priamej a neobraznej oznamovacej podobe. Napríklad: „Pýcha predchádza pád“, Rozum užitočný nikdy nie zbytočný“, Lepší rozmysel ako zámysel“. Na druhej strane príslovia vo vlastnom slova zmysle sa vyznačujú prevažne metaforickou podobou, nedajú sa chápať v doslovnom znení. Napríklad: „Aj najväčšia baňa sa niekedy preberie.“, „Dávno tie hrable skapali, čo k sebe nehrabali.“, Dotiaľ vlk nosí, až jeho samého ponesú.“ Z hľadiska stavby prísloví je pre ne charakteristická obyčajne symetrická dvojčlennosť. [2]