Vývoj prísloví

Príslovia sa objavili už v dávnej minulosti v duchovnej kultúre, no oveľa jasnejší obraz o počiatočnej podobe prísloví nám dávajú staroveké orientálne civilizácie, egyptská, indická, asýrsko-babylonská a neskôr aj grécka a rímska. Do formovania prísloví pomerne silne zasiahli aj príslovia latinské a prostredníctvom latinčiny aj príslovia gréckeho či byzantského pôvodu. Tisícročia starovekých civilizácií nielen rozvinuli, ale aj obohatili základy tvorenia prísloví predtriednych spoločností. [1]

Významnú úlohu vo vývoji prísloví ako európskych tak aj našich slovenský zohral stredovek. Vývoj bol podmienený nástupom európskeho feudalizmu. Príslovia sa rozvíjali  i v prostredí poddaných i v prostredí feudálov. Tieto príslovia mali  tendenciu vyjadrovať triednu diferenciáciu čo sa výrazne prejavilo nie len v obohatení obsahu prísloví, ale aj v ich ďalšom vývoji. [2]

Humanizmus zohral významnú úlohu v rozvoji prísloví. Toto obdobie má pre rozvoj európskeho príslovného fondu veľký význam, a to taký, že sa na jednej strane rozširuje znalosť najmä klasických prísloví a na druhej strane vzniká záujem o príslovia ľudové. To znamená, že príslovia sa v pravom slova zmysle zosvetštili a tým do veľkej mieri aj zľudoveli. Počas humanistického obdobia vznikajú aj zbierky prísloví jednak prísloví ľudových, ale aj mnohé zbierky prísloví spoločných. No mnohé príslovné zbierky začali pripomínať pre ich objektívny svetský a ľudový charakter bohorúhačstvo a voľnomyšlienkarstvo. Zašlo to až tak ďaleko, že sa týmito zbierkami zapodieval cirkevný koncil a mnohé príslovia odsúdili ako chybné, z cirkevného hľadiska škodlivé a neprípustné. Súčasne sa na tomto koncile uznieslo vyhotoviť súpis neškodných a cirkvou odporúčaných prísloví pre laickú obec. Tí ľudia, ktorí používali nepovolené príslovia sa dopúšťali bohorúhačstva. [3]

V období posthumanizmu boli príslovia podmienené veľkému tlaku zo strany cirkvi, preto sa príslovia stali nositeľmi ideológie kresťanstva. Naproti tomu ľudové príslovia čím ďalej tým viac odrážali triednu podstatu života ľudu. V tomto období sa dotvoril aj etnický profil príslovných fondov. No príslovia prechádzali od národu k národu a udomácňovali sa v rôznych variantoch, no mnohé z týchto prísloví zľudoveli, ale základ jednotlivých príslovných fondov je domáci a ľudový. [4]

Základné jadro slovenského príslovného fondu je ľudové, a to i z hľadiska pôvodu i z hľadiska jeho spoločenského dosahu.           V slovenských prísloviach sa ľudovosť prejavuje tak, že v prísloviach sú vyjadrené životné skúsenosti, poznatky a názory slovenského ľudu a ďalej v tom, že sú vyjadrené formou, ktorá zodpovedá estetickému vkusu vyjadriť bohatstvo životných zovšeobecnení  v priliehavej poetickej podobe.